Sandy Denny

Z trojice najvýznamnejších speváčiek britského folku - Maddy Priorová, June Taborová a Sandy Dennyová - sa dnes môžeme autenticky stretnúť len s prvými dvomi. Tretie meno patrí už minulosti. A nič na tom nezmení ani fakt, že po tejto výnimočnej speváčke a skladateľke - podľa niektorých publicistov možno najlepšej britskej speváčke vôbec - zostalo sotva pár albumov. Tie však v zásadnej miere poznačili podobu ostrovného folku a otvárajú otázku, čo by bolo, keby Sandy Dennyová žila ešte i dnes. Lenže história nepozná žiadne "keby", pretože opierať sa môžeme len o fakty.

Alexandra Elene MacLean Dennyová sa narodila 6. januára 1947 v Londýne a už od detstva začala hrať na klavíri a gitare - o kariére speváčky vtedy neuvažovala ani náhodou. Ale ani ako žiačka nepatrila k najusilovnejším - od svojho učiteľa žiadala, aby jej klavírne cvičenia vždy najprv predhral. Až keď podozrievavý pedagóg v etudách začal schválne robiť chyby a tie sa potom, tón po tóne, objavili neskôr aj v interpretácii jeho žiačky, pravda vyšla najavo - Sandy sa totiž neučila noty, ale všetky skladby hrala len podľa počutia, z pamäti.

Na Kingston Art College študovala s niektorými ďalšími osobnosťami neskoršej britskej histórie, ako boli John Renbourn alebo neskorší "zeppelin" Jimmy Page. Oveľa viac ako štúdium ju však bavilo hrať v londýnskych kluboch a puboch, kde po čase získala značné renomé. Mladých žien, ktoré s gitarou interpretovali anglický folklór, nebolo ani v polovici šesťdesiatych rokov nadbytok. Výsledkom pozvania do BBC bol akustický album The Original Sandy Denny - nie zlý, ale predsa len z hľadiska neskoršieho speváčkinho smerovania nevýrazný a tradičný. Oveľa dôležitejšie bolo stretnutie s Daveom Cousinsom a (vtedy ešte folkovými) The Strawbs: "Klub The Troubadour bol v šesťdesiatych rokoch naozaj vychytené miesto," popisoval prvé stretnutie D. Cousins. "Videl som tam Ramblin´ Jacka Elliota, Martina Carthyho, Freda Hellermana z Weavers, Boba Dylana - nikdy ste nevedeli, koho tam stretnete. V jeden večer som tam vošiel a zrazu som zaregistroval najkrajší hlas, aký som kedy počul. Asi osemnásťročná dievčina, stála tam so starou gitarou, v bielych šatách a bielom klobúku, s dlhými blond vlasmi a spievala ako anjel. Neviem, čo mi to napadlo, ale vyliezol som na pódium a opýtal sa, či sa nechce pripojiť k The Strawbs. K môjmu prekvapeniu povedala iba "áno," a už som bežal zavolať Tonymu (Hooperovi), že máme speváčku.

Skúšali sme v Sandynom byte a bolo to zázračné. Piesne, texty, aranžmány - všetko akoby vznikalo samo od seba. Nahrali sme niekoľko demo nahrávok a jeden kamarát ich vzal do Dánska, kde mal známeho šéfa vydavateľstva."

Nahrávka vznikala na trojstopom magnetofóne v jednom kopenhagenskom kine. Než však vyšla na platni pod názvom All Our Own Work, prešlo niekoľko rokov a všetko bolo už inak. Vtedy bola už Sandy súčasťou legendy Fairport Convention a spolu úplne zmenili britský folk.

Sandy Dennyová v skupine nahradila dovtedajšiu speváčku Judy Dybleovú a bola to práve ona, kto prinútil dovtedy pokojných "fairportov", zaoberajúcich sa hlavne cover-verziami skladieb amerických spevákov ako Joni Mitchellová a Bob Dylan k zmene kurzu smerom k netradičnému spracovaniu tradičného ľudovkového materiálu. Počas jediného roka nahrali tri albumy What We Did On Our Holidays, Unhalfbricking a Liege & Lief a tie sa stali míľnikmi nového britského folku. Skladby ako Matty Groves alebo A Sailor´s Life definovali nový hudobný smer, britský folk-rock, kombinujúci hippiesovsky psychedelickú inštrumentáciu s folklórom. Spojenie rockovej rytmiky, amplifikovaných nástrojov a tradičného folklóru síce vytáčalo tradicionalistov do nepríčetna, ale pre mladých fanúšikov to znamenal prešliapanie nových chodníčkov k folku a k jeho znovuobživeniu. Ale paradoxne bol to práve folklór, čo donútilo Sandy odísť od Fairport Convention práve na ich vrchole.

Hoci jej spoluhráčom sa nový štýl mimoriadne zapáčil, Sandy začala cítiť prehrabávanie sa vo folkoristických spevníkoch ako príťaž. "Ak by som mala ešte raz spievať Matty Groves, radšej sa hodím z okna," poznamenala s čiernym humorom. Oveľa viac sa chcela venovať vlastným skladbám, v ktorých dosiahla nenapodobiteľné majstrovstvo a pôvab. Nie jednoduché skladby, rozmermi skôr plochy ako bežné refrénovky potvrdzovali jej výsostné postavenie nielen doma, ale aj za oceánom. Americká pesničkárka Judy Collinsová prevzala od Sandy pieseň Who Knows Where The Times Goes a urobila z nej americký hit. Pritom táto skladba bola v poradí len druhou piesňou, ktorú Sandy dovtedy v živote zložila.

Spolu s ďalším fairportovským odpadlíkom, svojim neskorším manželom Trevorom Lucasom, založili skupinu Fotheringay a nahrali eponymný album. Jemná, nevtieravá platňa so skvostami ako Banks Of The Nile alebo The Pond And The Stream v podstate zapadla aj vďaka zlej obchodnej stratégii vydavateľstva, ktoré hudobníkov miesto koncertovania nútilo do ďalšieho nahrávania. Tento relatívny neúspech poznačil aj Sandy Dennyovú viac, ako si vtedy možno kto pripustil.

Sandy bola podľa tvrdenia všetkých, ktorí ju poznali, nielen výnimočná umelkyňa, ale zároveň aj výnimočne rozporná osobnosť. To, že žena, považovaná za jednu z najvýznamnejších predstaviteliek folkovej hudby, sa vlastne takmer celý život snažila vymaniť z tejto úzkej priehradky, bolo iba jedno z mnohých protirečení. Anjelský hlas a krehký zjav tiež nesignalizovali, aká bytosť sa vlastne za týmto vonkajším dizajnom skrýva. Keď človek počul spev Janis Joplinovej, vedel, že žena s takýmto hlasom nemôže byť chovankyňou kláštora, ale skôr adeptkou na sebazničenie. Ale u Sandy Dennyovej nič nenaznačovalo, že je "parťáčkou", čo v pití dokáže držať krok s ľuďmi ako ostrieľaní rockeri Pete Townshend a Keith Moon (The Who) alebo Frank Zappa. Na rozdiel od nich jej však chýbala istota a sebadôvera.

"Sandy vedela byť hotový uzlíček nervov," hovoril Lucas. "V jeden deň sa dokázala na kráľovskej audiencii rozprávať s princeznou Margaret ako s dobrou priateľkou a ďalší deň sa zosypala, keď mala v obchode niečo povedať pokladníčke." Neistotu sa neskôr pokúšala nahrádzať ďalšími drogami, zo svojho tehotenstva a budúcej roly matky mala také obavy, že sa ich snažila zahnať pitím a kokainom. Autodeštrukcia postupne dosiahla až takej miery, že Trevor Lucas v snahe ochrániť ich dcéru Georgiu pred možnými rizikami sa odsťahoval do Austrálie. Smrť ju zastihla v apríli roku 1978 po páde zo schodov v dome svojho priateľa. Do nemocnici ju priviezli s krvácaním do mozgu a v kóme, z ktorej sa už neprebrala.

Ak by sme mali zhodnotiť vrcholy kariéry Sandy Dennyovej, určite je to už spomínaná spoločná platňa s The Strawbs a trojica platní s Fairport Convention z roku 1969 (a z nich predovšetkým Liege & Lief), ale aj ďalšie LP Rising For The Moon, ktoré nahrala pri jednom zo svojich návratov k "fairportom" v roku 1975. Zo sólových je to predovšetkým posledný sólový album Rendezvous. Tu sa definitívne pokúsila rozžehnať so svojou folkovou minulosťou a priam až mysteriózne pôsobí skutočnosť, že jedna z dvojice prevzatých piesní na tejto platni je Candle In The Wind - skladba, ktorú Elton John kedysi venoval pamiatke mladej herečky Marylin Monroeovej (smrť samovraždou) a znovu ju nahral ako poctu pri smrti mladej princeznej Diany (smrť pri autonehode). Že ju nahrala necelý rok pred svojou smrťou na svojom poslednom albume aj Sandy Dennyová, ktorá tragicky zomrela vo veku 31 rokov, len podčiarkuje pozoruhodnú zhodu okolností okolo tejto piesne.

O všestrannosti speváčky svedčí aj účinkovanie vo filmovej verzii rockovej opery Tommy a predovšetkým duet s Robertom Plantom v piesni Battle Of Evermore zo štvrtého albumu Led Zeppelin. Nádherná akustická balada dokazuje aj to, že v istých prípadoch folk a hard rock nemali k sebe až tak ďaleko - alebo že hranice medzi folkom a rockom niekedy dokážu byť veľmi tenké. To však už nie je ani tak záležitosť štýlov, ale skôr osobností. Jeden z priateľov napísal po jej smrti, že tak ako sa niektorí umelci vracajú k svojim koreňom, Sandy sa celý život pokúšal z nich vymaniť. Bez ohľadu na to, či sa je to podarilo alebo nie, zostáva speváčka, ktorej nedožité 55. narodeniny si dnes pripomíname, jednou z najpozoruhodnejších osobností britského folku.

Písané pre CFT