Recenzie

Meno Sama Smetanu je už zopár rokov spojené s folkom/folklórom najmä prostredníctvom jeho spolupráce so Zuzanou Homolovou. Ak ich projekt Trojka (s džezovým gitaristom M. Železňákom) predstavuje jeden pól jeho prístupu k folklórnemu materiálu, zoskupenie s mnohoznačným názvom Banda je tým druhým. Možno trochu tradičnejším, ale zase nie až tak veľmi, aby na neho puristi nemohli pozerať dostatočne podozrievavo. A celkom oprávnene, pretože táto Banda s folklórnym dedičstvom narába naozaj voľne. Občas si požičia len text, inokedy zas hudbu či motív, prípadne ak už prevezme aj celú pieseň, nenájdeme v nej veľa zemplínskych či záhoráckych prvkov, ale skôr stopy balkánu, rumunskej dychovky, spestrenej rapom a podobne.

Paul Simon nepatrí k hudobníkom, ktorí by sypali piesne z rukáva a ktorí by platne chrlili každý rok. Posledné albumy boli dosť rozporuplné a žiaden z nich napriek niektorým výborným momentom nedosahoval kompaktnosť a sviežosť Gracelandu alebo The Rhythm of the Saints. Lenže Paul Simon ešte stále dokáže prekvapiť a k sedemdesiatym narodeninám sebe i nám nadelil nádherný album, ktorý v ničom nezaostáva za jeho najlepšími dielami. Po experimente s elektronikou, na ktorý ho presvedčil Brian Eno, znamená nové CD návrat ku gitare a akustickým nástrojom. Producentom je Phil Ramone, ktorý má na svojom konte viacero Grammy a okrem iného aj jeden z najúspešnejších Simonových albumov, Still Crazy After All These Years.

Neil Young je pravý opak Paula Simona. Na rozdiel od Simona, ktorého každá nahrávka je vzácna ako šafran, Youngova invencia je bezhraničná a archívy bezodné. Deviaty diel zo série archívnych nahrávok nás vracia do Youngovho countryového obdobia polovice osemdesiatych rokov a na striebornom disku prináša zvukový záznam z koncertného turné. A Treasure by sa dal prirovnať k podobne ladenému albumu Old Ways, paradoxne však táto doposiaľ nevydaná nahrávka prináša oveľa hudobne zaujímavejší materiál a nemá unylosť spomenutého radového albumu. Sú ľudia, u ktorých preberanie archívov je len paberkovaním, Neil Young však našťastie k nim nepatrí.

Neobyčajne dlhú, až trinásťročnú prestávku od vydania posledného radového albumu Traveller´s Prayer ukončil excelentný britský gitarista John Renbourn dôstojným spôsobom v podobe cédečka Palermo Snow. Ako to už u neho v posledných desaťročiach býva zvykom, jedná sa o výsostne inštrumentálny album, kde samozrejme dominuje brilantná ornamentálna gitara, doplnená niektorými ďalšími nástrojmi. Aj keď je Renbourn považovaný predovšetkým za folkového gitaristu, spoluprácou s klarinetistom Dickom Leeom, ale aj transkripciou niektorých autorov z oblasti vážnej hudby (Eric Satie, J. S. Bach) sa nahrávka posúva niekam, do oblastí kde sa folk stretáva s jazzom a vážnou hudbou. Palermo Snow je skutočný návrat majstra.

Natalie Merchant si získala meno ešte ako súčasť skupiny 10 000 Maniacs, ale odkedy sa osamostatnila, je lepšia s každou novou platňou. Leave Your Sleep je dvojalbum, skladačka, vytvorená z detských riekaniek a uspávaniek. Každá je aranžovaná v inom štýle. Je tam všetko možné – klezmer, jazz, kabaret, írsky folk, čínske a indiánske motívy, gospel,... Dvojalbum sa nahrával naživo, na každú pesničku mali muzikanti len jeden deň, ale inak to nebola žiadna „rychlovka“. Veď len prípravy trvali takmer sedem rokov, naplnené hľadaním v archívoch a starých zabudnutých knihách.

Životná dráha Gordona Haskella v niečom pripomína cestu Joea Cockera, aj keď s iným koncom. Takisto začínal ako veľmi sľubný talent, bol členom slávnych King Crimson, o jeho podpis sa usiloval sám šéf Atlantic Records Ahmet Ertegün... Alkohol však urobil svoje a doviedol Haskella až na úplné dno, do barov, kde strávil osemdesiate a deväťdesiate roky. Prekvapivým návratom bola jazzom „šmrncnutá“ balada How Wonderful You Are, ktorá sa stala jednou z najúspešnejších britských skladieb posledných rokov. Tento komorný, jemne swingovým barom podfarbený model si zachoval aj na najnovšej platni.