
Indies Happy Trails
(Martin Révay)
To, čím pre český folk bolo združenie Šafrán, pre slovenský folk znamenalo združenie pesničkárov Slnovrat. Sedem autorov a interpretov zároveň založilo na Slovensku nielen prvé pesničkárske združenie, ale v legendárnom bratislavskom Divadle u Rolanda vytvorilo stálu folkovú scénu, na ktorej sa v rokoch 1979 až 1986 pravidelne, raz do týždňa hrávala folková hudba. Na dané roky neobyčajne otvorené texty i komentáre medzi pesničkami boli v časoch totality neuveriteľným ostrovom slobody. Aj keď počas tohto relatívne krátkeho obdobia vzniklo viac ako 500 pôvodných piesní, ktoré rezonovali vo svojej generácii, je len pochopiteľné, že šance Slnovratu (teda Ivana Hoffmana, Miloša Janouška, Jula Kazimíra, Paľa Maloviča, Petra Michaloviča, Martina Maška a Dušana Valúcha) na vydanie platne u monopolného vydavateľstva boli prakticky nulové. Viac ako dvadsať rokov po zániku tohto výsostne pôvodného pesničkárskeho spoločenstva (z pôvodných členov dnes pravidelne hrávajú už len Miloš Janoušek, Dušan Valúch a Karol Svozil – teda Jednofázové kvasenie) vychádza v renomovanom vydavateľstve Indies Happy Trials dvojalbum archívnych nahrávok združenia Slnovrat. Je paradoxom, že dlh slovenskej kultúrnej scény spláca český label, ale vďaka aj za to. Prvý disk tvorí 27 koncertných nahrávok, druhý disk prináša 29 piesní, nahrávaných neoficiálne v rôznych štúdiách. Pozoruhodné je, že napriek skutočnosti, že jednotliví členovia Slnovrat boli predovšetkým sólisti, veľká časť nahrávok ich predstavuje v oveľa pestrejšej podobe, často v kooperáciách s renomovanými muzikantmi (Fedor Frešo, František Griglák, Zuzana Homolová, Milan Tedla a i.) a podčiarkuje tak dôležitosť postavenia Slnovratu na vtedajšej slovenskej scéne. DvojCD s názvom Nikdy tak nebolo prináša tým starším, pamätníkom, piesne, ktoré počúvali vo vydýchanej atmosfére podzemného klubu u Rolanda. Pre tých mladších je to aspoň čiastočná ukážka z piesní, ktoré vytvárali zlaté obdobie slovenského folku.

Drag City
(Miloš Janoušek)
To, že u nás Billa Callahana nikto nepozná, nijak nezmenšuje jeho veľkosť jedného z najvýraznejších a asi aj najlepších pesničkárov súčasnosti. V tesnom závese za minuloročným živákom Rough Travel for a Rare Thing vydaná Apocalypse je jeho štrnástym albumom a aj keby suchá čísla naznačovali čosi o nadprodukcii, samotná hudoba hovorí niečo celkom iné. Apocalypse je znepokojivý album, ktorému sa len ťažko dá uspokojivo dopátrať až na dreň a viac rozprávané než spievané piesne indie-folkového pesničkára sa každým novým počúvaním postupne vrývajú pod kožu.

Thrill Jockey
(Miloš Janoušek)
Označenie „folktronic“ pomerne presne vystihuje túto prazvláštnu zmes bukolického folku a elektroniky, aká je typická pre britských Tunng. Okrem nástrojov, typických pre folk (gitara, bendžo, zvonkohra, ale aj dychy) využívajú aj niektoré iné netradičné nástroje, ako napríklad morské mušle... And Then We Saw Land sa drží pomerne dosť pri folkovej zemi (Tunng majú za sebou už onakvejšie úlety), čo umožňuje naplno zaskvieť sa melodickým viachlasom a miestami až chorálovému spevu.

Red House Records
(sv)
Americkí Hot Tuna nemajú za sebou veľa štúdiových albumov a tak, po rokoch naplnených len sólovými projektmi gitaristu Jormu Kaukonena, vyvolala správa o nahrávacom reunione Hot Tuny dosť veľké očakávania. Výsledok ich naplnil možno na nejakých 60-70 percent. Album začína skvelou otváračkou Angel of Darkness, prináša aj tradičné skladby Kaukonenovho veľkého vzoru Rev. Gary Davisa, na druhej strane tu však nájdeme aj kúsky, ktoré by sa dali oželieť. Steady As She Goes celkovo pripomína viac pokojnosť Kaukonenových sólových albumov než živelnosť Hot Tuny a pre Kaukonenových priaznivcov je to skôr ďalšia položka do kompletnej diskografie než zopakovanie úžasného zážitku, akým bol napríklad prvý „unplugged“ album.

Jewish Music Group
(Miloš Janoušek)
Woody Guthrie a klezmer? Nič nie je nemožné. Na začiatku stála Woodyho dcéra Nora, ktorá objavila Guthrieho dávno zabudnuté chanukové piesne, napísané pre židovskú komunitu na Coney Islande a inšpirované židovským sviatkom Chanuka. Nájdené, doposiaľ neznáme poklady ponúkla slávnej americkej klezmerovej skupine The Klezmatics, tí dopísali nové melódie a výsledkom je skvostný album, v ktorom sa spájajú najlepšie tradície novodobého amerického folku a dávnej židovskej spirituality a kultúry.

Jewish Music Group
(Miloš Janoušek)
Keď spomíname Woody Guthrie's Happy Joyous Hanukkah, jedným dychom treba vysloviť aj názov Wonder Wheel, pretože „Koleso“ je skutočným dvojčaťom predchádzajúceho chanukového albumu. Oba tituly sú spojené menami skupiny The Klezmatics a textami Woodyho Guthrieho. „Klezmatici“ siahli do archívu nikdy nenahraných a nevydaných piesní legendy amerického folku a podobne ako v prípade Happy Joyous Hanukkah doplnili vlastnými melódiami. Pete Seeger, Guthrie súputník a ďalšia legenda folkovej hudby, bol nahrávkou uchvátený. „Klezmatics sú úžasní a pieseň Gonna Get Through This World je prácou génia...“ Wonder Wheel bol ocenený cenou Grammy v kategórii najlepší súčasný world music album.

Slnkorecords
(Miloš Janoušek)
Album Santa Barbara je výrazne odlišný od všetkého, čo doteraz Soňa nahrala. S predchádzajúcim Pozdravom z Teonatu ho spája komplexný autorský prístup (hudba, texty a obrazy v booklete sú výhradne jej dielom), okrem toho si sama nahrala aj veľkú časť hudobných podkladov. S „trochou pomoci“ síce prispeli aj ďalší priatelia (P.Granec, M. Zajko, I. Sabo, D. Salontay, J. Krajčovičová, M. Gašpar), ale väčšina podkladov vrátane aranžov nesie Sonin rukopis. Santa Barbara je možno najsubjektívnejší album v Soninej diskografii, až pôsobí, akoby ho nahrávala predovšetkým sama pre seba. Piesne sú tu záznamníkom pocitov, voľne nahodené texty väčšinou akoby zámerne rezignovali na rým, podobne voľne sa na albume narába aj s formou. Zo skladieb cítiť letnú ospalosť a slnkom prežiarenú ležérnosť.