Recenzie

Skupina Chumbawamba prešla obdivuhodnou cestou, minimálne z hľadiska bežných kritérií súčasnej rockovej hudby. Kým iné kapely postupne pritvrdzujú, niekdajší čelní predstavitelia anarcho-punku sa čoraz viac začínajú nachádzať vo folku. Svoje možnosti naznačili už na vrchole svojho niekdajšieho elektronicko-rockového obdobia, keď nahrali album English Rebel Songs, čo bola platňa tradicionálov a umelých protestných piesní spievaných a capella. Definitívny prerod nastal s trojicou albumov A Singsong and a Scrap, The Boy Bands Have Won a ABCDEFG, na ktorých očarujú čistotou viachlasov, vrúcnosťou spevu a melodickou nápaditosťou. Už to nie sú frontmeni štadiónových festivalov, ale rýdzi pesničkári ponúkajúci dúšok čistej vody priamo od prameňa.

Fistful of Mercy je superskupina Dhani Harrison-Ben Harper-Joseph Arthur a výsledkom ich stretnutia kolekcia deviatich viac folkrockových než rockových skladieb. Hudobný základ tvoria akustické gitary a nad nimi sa vznášajú farebné trojhlasy, pripomínajúce najlepšie časy Crosby, Stills and Nash. Striedma inštrumentácia nestrháva na seba pozornosť, len decentne podčiarkuje spontánnu melodickosť skladieb. Piesne sa odvíjajú v prevažne pokojnom tempe, evokujúcom pohodovú atmosféru kamarádskeho muzicírovania spriaznených duší, pri ktorom len čírou náhodou boli pristavené mikrofóny. Táto jednoduchosť je však len zdanlivá – o tom sa môžeme presvedčiť napríklad v piesni Fistful of Mercy, kde trojica z takmer popovo melodického motívu dokáže s minimom prostriedkov stvoriť nádhernú dramatickú baladu.

Prvý oficiálny album Zuzany Homolovej, vydaný v roku 1989, má za sebou pestrú históriu nahrávania v domácom štúdiu V. Mertu, bohaté aranžmány, desiatky nahraných zvukových stôp a ich nasledovnú redukciu pre výsledný vydavateľský artefakt. Keď sa nakladateľstvo Galén rozhodlo vydať reedíciu albumu, novobjavené pásy s pôvodnou zvukovou podobou zdanlivo jednoduchý krok sa zmenili v takmer neriešiteľný rébus – ktorú z dvoch odlišných nahrávok vydať? Výsledkom je netradičný vydavateľský počin – dvojCD s oficiálnou opusovskou nahrávkou na jednom disku a s druhým diskom ukrývajúcim doteraz „utajený“ album. Obe nahrávky sa líšia v detailoch, občas aj v podstatných aranžmánoch, spoločný je však bohatý zvuk a farebné aranžmány ľudových balád i pôvodných autorských piesní.

Vraví sa, že starého psa novým kúskom nenaučíš. Učenie však niekedy ani nie je potrebné - stačí len, keď starého psa obklopíš dobrou svorkou. To je prípad Imagined Village, respektíve jeho časti – Martin Carthy, jeho žena Norma Waterson a koniec koncov aj ich dcéra Eliza Carthy sú dnes už ikonami anglickej folkovej scény a nikto by od nich nemal očakávať nejaké prevratné kotrmelce smerom k novému zvuku. Na to však majú spolupracovníkov ako sú Simon Emmerson z Afro Kelt Sound System, ktorý dodal k tradicionalistej trojici ďalších muzikantov z najrôznejších kútov sveta, staré anglické balady doplnil dubmi a beatmi a výsledkom je vynikajúci mix s nálepkou world music. Je to fakt dobrá svorka...

Števo Šanta patrí do kategórie večne nespokojných ľudí, neúnavných hľadačov ak aj nie ideálu, ale minimálne tvaru, ktorý by aspoň do istej miery spĺňal ich predstavy. V súčasnom projekte so skupinou Ostrov sa Šanta objavuje ako rozprávač príbehov z bežného života, ale tiež ako básnik poézie všedného dňa. Viem - takto napísané to vyzerá ako klišé, ale Šanta naozaj dokáže hľadať (a aj nachádzať) poéziu v tých zdanlivo najobyčajnejších veciach – či už sú to pesničky alebo blogy, ktoré si už získali pomerne veľký okruh čitateľov. Ako pesničkár mal Števo už dlho mimoriadne postavenie pesničkára s veľkým potenciálom, ale s Ostrovom sa našli spriaznené duše. Muzikanti priniesli do Šantových pesničiek farby a podčiarkli ich jemnú krásu.

Ide o mierne pozmenenú reedíciu platne A Christmas Album, ktorú J. Taylor nahral v roku 2006 pre obchodnú sieť Hallmark. Taylor už dávno nie je tým folkovým pesničkárom z čias albumov Sweet Baby James alebo Mud Slide Slim, ale celebritou folkom, rockom či džezom strihnutého maistreamu. Na tejto vianočnej platni sa aranžérske i interpretačné vážky tentoraz prevážili viac na džezovú stranu, čo však neznamená, že človek musí byť návštevníkom džezových dní, ak si ju chce pustiť. Tieto Vianoce neprinášajú žiadne nové, nečakané dary, len môžeme s obdivom pozorovať, ako Taylor swinguje s oslnivou ľahkosťou medzi tradicionálmi, evergreenmi a vločkami snehu.