Opus 1989
(Miloš Janoušek)
Keď v roku 1973 vyšla Zuzane Homolovej malá platňa s ľudovými baladami Išlo dievča po vodu/Býval v horách jeden mlynár, určite ani sama netušila, že na ďalšiu platňu si počká viac ako pätnásť rokov. Za ten čas už mala pozíciu najznámejšej slovenskej folkovej interpretky, mala svoje zázemie na Slovensku, ale predovšetkým v Čechách, bolo členkou legendárneho pražského pesničkárskeho združenia Šafrán (J.Hutka,V.Merta,V.Třešňák a i.), vystupovala prakticky na všetkých najvýznamnejších folkových i nefolkových festivaloch vtedajšieho Československa.
Keď sa konečne v roku 1988 podarilo presadiť do dramaturgického plánu OPUSu profilovú platňu Z. Homolovej, objavila sa otázka, ktorú líniu jej pesničkárskych aktivít zvoliť - či ľudové balady, ktorými sa preslávila alebo pôvodnú tvorbu, ktorou sa zaoberala čoraz viac. Nakoniec sa zvolil kompromis, ktorý mal priblížiť obe Zuzanine spevácko-interpretačné polohy - to znamená na jednej strane ľudové balady, na druhej zas zhudobnené texty Paľa Maloviča, Viery Vincovej a Ivana Hoffmana.
Počas realizácie bolo treba vyriešiť ešte veľmi dôležitý problém - ako urobiť muzikantsky pestrú platňu, aby zároveň Zuzanin prejav nestratil jej príslovečnú spevácku krehkosť. Nahrávanie preto prebiehalo pomerne netradičným spôsobom, ktorý sa však práve v prípade Zuzany Homolovej stal štandardným postupom realizácie aj pri ďalších platniach. Najprv Zuzana nahrala v bratislavskom štúdiu skladby len s vlastným sprievodom akustickej gitary, hotový pás potom vzal Vladimír Merta do Prahy a v domácom štúdiu naň s pomocou hostí donahrával ďalšie nástroje.
V tom spočíva aj určitý problém tejto platne. Existencia mnohostopého magnetofónu a ochota špičkových muzikantov, ako Václav Veselý, Jan Hrubý, Milan Tedla, Alan Vitouš, Jan Kolář alebo Vojtěch Havel spolupracovať pri tejto realizácii, viedla k miestami až "oldfieldovskému" vŕšeniu stôp, takže krehkosť Z. Homolovej bola občas doslova preválcovaná kvantitou hostí. Dokazuje to sugestívne vyznenie nečakane striedmo aranžovanej Poľnej madony (zhudobnená báseň M.Rúfusa) v závere platne.