Punc 1990
(Miloš Janoušek)
Ivan Hoffman bol jedným zo zakladajúcich členov združenia pesničkárov Slnovrat a jeho súčasťou bol do roku 1987. Približne od konca prvej polovice osemdesiatych rokov sa začal čoraz viac zaoberať otázkami viery a aj jeho skladby sa radili skôr k vetve tzv. kresťanského folku.
Počas prvých revolučných dní roku 1989 zložil pieseň Sľúbili sme si lásku. Stala sa doslova symbolom Nežnej revolúcie a vyjadrovala náladu vtedajšej eufórie a všeobjímajúcej lásky, ktorá - možno trochu v duchu naivnej hippieovskej filozofie - mala urobiť čiaru za minulosťou a stať sa liekom na všetko zlo. Vydavateľstvo OPUS sa chytilo svojej šance a vydaním tejto piesne na singli konečne splatilo morálny dlh, ktorý voči Hoffmanovi malo minimálne od čias jeho vyradenia z LP Folkový kolotoč.
To, že už o niekoľko mesiacov bolo všetko inak a I. Hoffman mohol napísať druhú verziu svojho hymnického songu (Vraj) sľúbili sme si lásku, v ktorej sarkasticky parafrázoval vlastnú pieseň i naivitu, nebolo Ivanovou vinou, ale skôr vecou politiky a celkového vytriezvenia.
Ešte predtým, začiatkom roku 1990, sa mu podarilo vydať LP, optimisticky nazvané Verím, že sa to dá... u malého českého vydavateľstva Punc. LP prinášalo pomerne reprezentatívny výber väčšiny Hoffmanových hitov, svoje zastúpenie na platni mali aj kresťanské piesne. Nahrávky boli realizované ešte pred Novembrom na digitálny magnetofón v jednom pražskom byte a predstavovali Ivana v autentickej pesničkárskej polohe - len s dvanásťstrunnou gitarou a harmonikou. V niektorých skladbách ho sprevádzal huslista Láďa Vokatý.
Sugestívnu obálku platne navrhol niekdajší Hoffmanov kolega z reštaurátorských ateliérov, fotograf Peter Sedlák a platňa samotná bola v časoch začínajúcich česko-slovenských sporov venovaná Hnutiu československého porozumenia.
LP Verím, že sa to dá... sa stala poslednou Hoffmanovou nahrávkou. O krátky čas definitívne skončil s pesničkami a v súčasnosti sa venuje, žijúc v Čechách, už len žurnalistike.