Opus 1973
(Miloš Janoušek)
Aj keď náš seriál z histórie slovenského folku sa má venovať predovšetkým albumom, v prípade singlu Išlo dievča po vodu/Býval v horách jeden mlynár musíme urobiť výnimku, pretože pre slovenský folk i pre Zuzanu Homolovú bola táto malá platňa dôležitá hneď z niekoľkých dôvodov.
Jednak ide zrejme o prvý čisto folkový singel a nahrávka bola prevzatá z archívu košického rozhlasu, kde Zuzana Homolová začiatkom sedemdesiatych rokov nahrala niekoľko slovenských balád. Okrem toho vydanie singlu mladej nádejnej interpretke mohlo znamenať celkom sľubnú kariéru i náklonnosť vtedajších všemocných dramaturgov. Asi nikto zo zúčastnených vtedy ani vo sne netušil, že na ďalšiu platňu si Zuzana Homolová počká celých 16 rokov.
Obe piesne pochádzali zo zborníku Ľudové balady na Horehroní a predovšetkým Išlo dievča po vodu sa stalo Zuzaniným najväčším "hitom" - ak, samozrejme, môžeme v rámci nášho folku o nejakých hitoch hovoriť. Práve spracovávanie ľudových balád - o čosi podobné sa v tom čase začínal zaujímať aj Jaroslav Hutka - bol jeden z dôvodov, pre ktorý sa Zuzana ako jediná slovenská pesničkárka stala členkou českého pesničkárskeho združenia Šafrán.
K nahrávke sa viaže jedna pikantéria, charakteristická pre doby minulé. Oproti pôvodnému, ľudovému textu, kde sa spieva "nesiem telo i dušu/rychtárovie Marušu" bola Zuzana Homolová nútená zmeniť text nasledovne "nesiem krpce, halenu/rychtárovie Helenu". Duša ako metafyzický, až náboženský pojem nebola totiž prípustná ani v ľudových textoch...