Recenzie

Viac než komukoľvek inému označenie „sofistikovaný“ prislúcha práve pesničkárovi Ray LaMontagneovi. Berie si zo všetkých štýlov, čo sa mu práve hodí, takže na platni nájdeme folk, blues, rock, country, ba dokonca aj štipku džezu, všetko však vyvážené ako na lekárnických váhach a interpretované bluesovo zastretým hlasom, pripomínajúcim nebohého Teda Hawkinsa. V časoch programového lo-fi prístupu a samplov mimoriadne poteší prirodzene akustický zvuk violončela, huslí, flauty či lesného rohu. A pri skladbe „Empty“ jednoducho behá mráz po chrbte nad toľkou krásou.

Neviem, či ešte existuje známejší spevák, ktorý by nenahral vianočný album. Niekto ho nahrá s menším, niekto zas s väčším vkusom, nápaditosťou či autorsko-interpretačným vkladom. Aimee Man sa tejto umelecky diskutabilnej, zato však obchodne nesmierne vďačnej úlohy zhostila so svojim typickým šarmom - výber oprela o skôr menej než viac známe evergreeny, doplnila jedným tradicionálom a dvomi pôvodnými skladbami a výsledkom je krásne nostalgická platňa, pripomínajúca skôr Ameriku z päťdesiatych rokov než tú zo začiatku 21. storočia. Nahrávky nemajú energiu iných jej platní, ale ruku na srdce – kto by sa odvážil nahrať vianočnú platňu zloženú z rockových odpaľovačiek a decibelov? Na Vianoce zmäknú aj onakvejší rockeri. Nie každý z nich však dokáže nostalgiu pretaviť s takým vkusom a nápaditosťou ako Aimee Man – ak už kvôli ničomu inému, túto platňu si treba vypočuť kvôli nahorklo sarkastickému pochodu, v ktorý premenila inak obvykle radostnú anglickú koledu God Rest Ye Merry Gentlemen.

Holanďan Hans Theessink je jeden z nemnohých európanských bluesmanov, čo si získali meno už aj za Atlantikom. Ako svedčí jeho hudobná biografia, zahral si s mnohými esami amerického blues a podľa svedectva článkov hudobných periodík to nebola len sparingpartnerská pozícia. CD Songs From The Southland je prechádzkou do histórie amerického folk-blues a počas nej zaznejú skladby od Leadbellyho, Reverenda Gary Davisa, Mississippi Johna Hurta a Roberta Johnsona až po klasiku St. James Infirmary. Výborný gitarista, kultivaný spevák, vynikajúce CD.

Slovenská bluesová scéna má v Čechách neobyčajne dobré postavenie a veľkú zásluhu na tom má práve Juraj Turtev a všetko, čo pre blues robí - či už ako elektrický Bluesweiser alebo akustický Dura & Blues Club. Veľký ohlas mal pre Českú televíziu snímaný koncert v brnenskom klube Stará Pekárna, kde sa popri stabilných (ale lepšie povedané zvyčajných) Turtevových spoluhráčov predstavil aj "exkluzívny" hosť Andrej Šeban. Popri všetkej úcte k jeho osobnosti i muzikantskej erudícii však Šeban pomerne jednoduché turtevovské blues posúva niekam inam, do artistnej roviny. Lenže blues je predsa len viac záležitosťou srdca než rozumu a techniky. Inak - základným stavebným kameňom albumu i koncertu je repertoár z CD Kľud a piesok, jedna z najlepších ukážok folk-blues, aké sme u nás mali možnosť počuť.

Piešťanská skupina, už roky fungujúca pod dvomi názvami, vydáva pri príležitosti 20. výročia svojej existencia v poradí tretie CD. Zdanlivo sa nič nezmenilo, humor i piešťansko-trnavský dialekt zostáva, pribudla však hudobnícka zdatnosť a nápady. Peter Remiš sa spevácky, farbou hlasu i výrazom približuje k svojmu veľkému vzoru, Tomovi Waitsovi a kapela si vďaka svojim muzikantským schopnostiam môže dovoliť aj také filagránstva ako v čiernohumoristickej pesničke Cár ruskej vodky.

S novinkou amerického pesničkára Jamesa Taylora je to presne ako s väčšinou jeho platní z posledných rokov - viacero vynikajúcich piesní, niekoľko priemerných a jedna či dve také, ktoré by sa dali oželieť. James Taylor už asi ťažko niečim prevapí, časy prevratných platní ako Sweet Baby James alebo Mud Slide Slim sú už minulosťou. Na druhej strane však vždy dokáže priniesť veľmi príjemnú a farebnú hudbu s vysokým štandardom kvality. Je to pesničkár, ktorý už vstúpil do kategórií legiend a hoci na rozdiel od Paula Simona či Bruce Springsteena sa už nepokúša o nové kúsky, tie staré dokáže predať vždy na vysokej úrovni.