Recenzie

Skupina Fleret si zo škatuliek nikdy ťažkú hlavu nerobila. Mnohé ich piesne pôsobia ako folklór a mnohé sa aj novodobým folklórom už stali. Začiatky Fleretu sú síce spojené s menom Vlastu Redla (kto by nepoznal Zbohem galánečko, však?), ale dnes, po rokoch, je Fleret nadupanou kapelou, ktorej "sláva sa nebies dotýka" - teda, aspoň tých valašských určite. Je to rock, folk-rock, hard-rock? Ťažko povedať - na jednej strane ich živelnosť a energia pripomína írskych punkfolkových Pogues, na druhej strane spoločné vystúpenia s prvou dámou českej ľudovky Jarmilou Šulákovou sú určite všetko iné, len nie folkloristický skanzen a pietne prehrabávanie sa v spevníkoch zabudnutých moravských vlastencov. Tá najlepšia energia sa z takýchto kapiel na poslucháča prelieva na koncertoch a dôkazom toho je aj toto živé CD. Pre tých, čo ešte neboli na fleretovskom koncerte, zostáva len prilepiť sa na repráky a vzdychnúť si: "Kurnikšopa tož to jo!"

Leonard Cohen sa síce od svojej folkovej minulosti odpútal už hodne dávno a v súčasnosti piesne v jeho podaní sú skôr o šansón než folk, vždy je to však hudba, ktorá človeka poteší, alebo aspoň neurazí. Najnovšia platňa patrí medzi štandardné produkty, kde Cohen síce neprekvapuje ničím novým, ale zároveň ani nepodlieza latku, ktorá je v jeho prípade postavená pekne vysoko. Za isté mínus by sa dala považovať jedna a tá istá (nostalgická) nálada skladieb. Človeku jeho veku a skúseností síce sluší múdra rozvážnosť a premýšľanie o dôležitých veciach, pri štyridsať minútovom albume však naraz začne hroziť istá monotónnosť a poslucháčovi za zažiada aspoň trochu hudobných prekvapení z albumov I´m Your Man alebo Future.

Mystifikátor, priekopník a popularizátor priemyselného folklóru, hráč na všetko možné a nemožné Andrej Budislav Jobus debutuje v nečakane serióznom projekte Vrbovské vŕby a v základnej trojici A.Jobus - Peter Klčo-Rastislav Jobus - ale i s prizvanými hosťami - prináša sedemnásť piesní v rýdzo folkoristickom podaní. Zvuk gájd, bubna, citary, trombity, ozembuchu, píšťaliek a ďalších nástrojov vytvára sound, ktorý nás príjemne dráždi napríklad na bretaňských nahrávkach a naše podvedomie zrazu pripúšťa, že možno aj my sme Kelti. Hoci na cédečku je väčšina piesní naozaj ľudových, ani tu sa nezaprelo Jobusove mystifikárstvo (alebo talent), keď presne v duchu tradičného materiálu zložil piesne Ve Vrbové na kopci, O vrbovském znaku alebo Zmékla koza.

Až na výnimky je prístup k ľudovke dvojaký - alebo ju udržať v čo najautentickejšej podobe (čo však je v prípade útvaru, ktorý sa dedí z generáciu na generáciu a prenáša z miesta na miesto prevažne ústnym podaním vlastne autentické?) alebo je tu snahu čo najviac ju prekopať, zmodernizovať a povýšiť až kamsi do oblasti Umenia. Platňa Proměny je výsledkom stretnutia skupiny Čechomor s Jazom Colemanom a zároveň obrazom toho, ako si predstavuje človek s klasickým hudobným vzdelaním prácu s ľudovou piesňou. Výsledkom je vznešená, miestami až dramatická hudba s filmovým dizajnom, nemôžem si však pomôcť, ale napriek všetkým udeleným oceneniam má podobné nadžánrové stretnutie Vlastu Redla s Hradišťanom v sebe oveľa viac energie a nápaditosti ako tento ambiciózny symfonický projekt.

Pavel Lohonka Žalman na svojom tuším už jedenástom albume s formáciou & spol. prináša opäť farebnú, zväčša folkrockovú hudbu s bohatými vokálmi a s dnes už v Čechách takmer neodmysliteľnou inšpiráciou keltskou hudbou. Zámerne zdôrazňujem spojenie "zväčša folkrocková hudba", pretože s týmto žánrom Žalman & spol. na platni chvíľami zachádzajú dosť voľne. Inšpiráciu nachádzajú rovnako vo folku ako aj v rocku (podobnosť s direstraitsovskými Brothers In Arms alebo klavírna inšpirácia skladbami Bridge Over Troubled Water či Let It Be je viac ako zrejmá), miestami zabiehajú dokonca až do pop music (to však našťastie len výnimočne). Z toho hľadiska by sa možno naozaj dala oželieť Ukolébavka, ostatné skladby však dávkujú chlapský sentiment primeranými dávkami a v miere, ktorú od Žalmana už roky prirodzene očakávame a ktorá je jeho odmysliteľnou ochrannou známkou.

Dlhé diely sú ťažko zaraditeľná skupina, čo však nijak neznižuje ich prínos a právo na existenciu - skôr naopak. Tvoria ju vynikajuci hudobníci Daniel Salontay a Maťko Zajko (gitary, dobro), perkusionista Ajdži Sabo a Šina (bg), ktorí však svoje muzikantské majstrovstvo plne podriaďujú hudbe, lepšie povedané pocitu z hudby. Starostlivo oddelujúc jednotlivé ingrediencie by sme určite našli vplyvy rocku, country alebo konkrétnej hudby, všetky spoločne však tvoria štýl, ktorá sa nedá označiť inak ako hudba Dlhých dielov a veľmi vzdialene pripomína to, čo v Čechách robí napríklad Oldřich Janota alebo Jablkoň - piesne a skladby, v ktorých viac než o konkrétnu melódiu alebo text ide o pocit, aký dokáže dokáže v poslucháčovi navodiť.